Kaštieľ "Mariássy" Pečovská Nová Ves

Prvá zmienka o obci Pečovská Nová Ves je z r. 1319 (Wyfalu). Táto historicky významná obec bola už v stredoveku sídlom šľachticov, no až začiatkom novoveku sa stala strediskom panstva, čo spôsobilo potrebu výstavby zemepanského sídla. Do roku 1322 bola kráľovským majetkom, potom ju aj s okolím vlastnil šľachtic Mičko, ktorý svoje sídlo vybudoval vysoko v pohorí Čergov. Sobášmi sa do Pečovskej Novej Vsi dostali ďalšie rody, ktoré obývali kaštiele a kúrie v obci, či už je to rod Péchy, Mariássy alebo Bornemisza. A vďaka ním je Pečovská Nová Ves nesmierne bohatá na pamiatky a historické objekty. Okrem barokového kostola, klasicistickej synagógy či kaplnky sa tu zachovalo vyše 10 kaštieľov a kúrií, čomu môžu na Slovensku konkurovať len obce Liptovský Ján alebo Brezovica. Taká koncentrácia pamiatok je na vidiecke pomery unikátna.

V prostredí peknej zelene bočnej ulice stojí prízemný barokový kaštieľ z druhej polovice 18. storočia (posledný majiteľ Ján Mariássy) - Mariášiovský kaštieľ.

História kaštieľa

Predpokladá sa, že kaštieľ vznikol krátko po výstavbe neďalekého Kostola sv. Ondreja (dokončený v roku 1757). Niektorí majstri pracovali aj na predmetnom kaštieli (podobné znaky štukatérskej výzdoby). Je známe, že kaštieľ vlastnil v roku 1869 Tomáš Pechy. Rod Péchy vlastnil kaštieľ až do medzivojnového obdobia, následne ho odkúpili Bornemiszovci. Po Lajosovi Bornemiszovi však objekt zdedila jeho dcéra Ilona Bornemisza-Mariassy a cez ňu sa majetok dostal do držby rodiny Mariašiovcov (Mariassy), po ktorej je objekt dodnes pomenovaný.

V druhej polovici 19. storočia boli realizované upravy súvisiace so zmenou vykurovacieho systému, úprava hygienických zariadení, bolo vybudované schodisko pred hlavným vstupom a vymenené boli aj okenne výplne. Najviac známych stavebných zásahov sa realizovalo v 20. storočí - nový vstup na juhozápadnej fasáde a vybudovaná terasa pred nim – smerom do parku. Niektoré okenné výplne na bočných fasádach boli vymenené za výplne so secesným členením. Po druhej svetovej vojne bola zmenená strecha, vznikli nove komínové telesá na juhovýchodnej strane, uzatvoril sa schodiskový priestor a schodisko do podkrovia zo strany vstupnej siene.

Podoba kaštieľa

Prízemný kaštieľ ma obdĺžnikový pôdorys a je v plnom rozsahu podpivničený. Jednotlivé miestnosti suterénu sú zaklenuté valenými klenbami so styčnými viselcami. Priestor juhozápadnej časti je riešený ako rozmerný, otvorený, kde klenby dosadajú na štyri mohutne piliere s medzi klenbovými pásmi. Podlaha v tomto priestore je z keramickej dlažby, pričom v predošlých miestnostiach len z utlačenej zeminy.  Jednotlivé miestnosti sú zaklenuté plackami bez klenbových pasov, iba priestor na východe je krytý nerovnako širokými klenbovými poľami a valenými klenbami s vysečami. Klenby miestnosti na prízemí sú opatrené štukovou výzdobou. Bohato barokovo zdobene štukové zrkadla sú v pôvodnej reprezentačnej hale, ale aj vo vstupnej sieni. Prevažná väčšina vstupných otvorov ma dokonca zachované pôvodné drevené obloženie (barokové) a taktiež sa dochovalo aj viacero primárnych vyplní – barokové kazetové dvere s pôvodným kovaním. Podkrovie bolo vybudované ako čiastočne obytné, miestnosti sú kryté plačkovými klenbami. Odtlačky na štítoch v podkrovnom interiéri dokazujú tvar staršej strechy kaštieľa manzardového typu.

Tento kaštieľ ma najviac zdobené fasády zo všetkých šľachtických sídel v obci. Exteriér je členený profilovanou korunnou rímsou a jednoduchým vystupujúcim soklom. Vertikálne fasády členia pilastre s hladkými driekmi, v spodnej časti patkami a pod rímsou s hlavicami, s bohatou štukovou výzdobou (štylizovaný rastlinný dekór). Hlavná fasáda je východná so vstupom v strede, tvoreným kamenným ušnicovým portálom, orámovaným úzkou lištou s kvapkou a hlavným klenakom. K vstupu vedie priamočiare jednoramenné schodisko s kameninovými stupňami a murovaným zábradlím s plným parapetom. Okenné otvory majú kamenné ušnicové šmárany s lištou a klenakom v priamom nadpráci, profilovanou podokennou rímsou a zvonku osadenou kovanou, prehýbanou mrežou s diagonálnymi prútmi. Výplne tvoria drevené, dvojité, štvorkrídlové, šesťtabuľkové okná, otvárajúce sa do interiéru. Parapety sú zdobené štukovou výzdobou s motívom čabraky.

Aj keď tento kaštieľ nepatrí medzi tie úplne najstaršie objekty, je v obci jednoznačne najautentickejšie zachovaný nielen po stránke stavby (vyzerá takmer rovnako, ako v čase výstavby), ale aj vrátane množstva architektonických a predovšetkým remeselných detailov.

Jeho areál je sčasti ohradený historickým kamenným ohradovým múrom. V druhej polovici 19. storočia bol založený aj park pri kaštieli o rozlohe 1,5 ha. Prírodno-krajinársky Mariášiho park s historickou zeleňou bol upravovaný v 70.rokoch 20.storočia.

V obci boli aj ďalšie dva objekty, ktoré neskôr zanikli. Neskoro renesančný kaštieľ z prvej tretiny 17. storočia (posledný majiteľ Antal Péchy) bol postavený v záhrade pri kaplnke sv. Jána. Neskoro renesančný kaštieľ z prvej tretiny 17. storočia (posledná majiteľka manželka Ferenca Péchyho) stál neďaleko terajšej budovy obecného úradu. Obidva kaštiele boli poškodené delostrelectvom v roku 1919 a postupne zanikli.

Kaštieľ Mariássy je súčasťou Šarišskej hradnej cesty.

Zdroj: Obec Pečovská Nová ves - potulky dejinami
Zdroj fotografií: OOCR RŠ